Mnoho odborníkov si myslí, že dohromady tieto faktory generujú zásadnú zmenu v našom stravovaní. Prečítajte si prehľad očakávaných vplyvov na naše jedlo v nie príliš vzdialenej budúcnosti…
Napríklad sa veľa hovorí o využití hmyzu ako takého. Podľa vedcov z Univerzity vo Wageningene v Holandsku hmyz poskytuje vysokú výživovú hodnotu ako akékoľvek iné mäso, a je dobrým zdrojom bielkovín. Druhov hmyzu je neúrekom, stačí si vybrať:) ponuku.
Samozrejme, že musíme prekonať to známe “fuj” resp. odpor k hmyzu, ale odborníci predpokladajú, že napr. cvrčky a kobylky by mohli použiť ako prísady do hamburgerov a klobás.
Tradične produkované mäso je skutočnou záťažou na zdroje Zeme a jeho výroba je čoraz drahšia v posledných rokoch. Niektorí odborníci predpokladajú, že mäso bude opäť luxusný tovar, ako tomu bolo v minulosti.
Laboratórne produkované mäso? To nie je sci-fi. Vlákna svalového tkaniva už boli pestované v laboratóriách z kmeňových buniek kráv. Vedci nádejne predpovedajú, že nakoniec budeme schopní produkovať mäso, ktoré chutí a bude dostupné v dostatočne veľkom množstve na uspokojenie dopytu…
Ak sa nestotožníte s laboratórnym mäsom – voľbou môže byť vegetariánstvo . Pre chudobných to znamená, že mäso sa môže stať príliš drahým jedlom. Z pohľadu životného prostredia, zdravia a ekonomických záujmov bude vegetariánstvo stále viac populárne a obmedzí sa tak aj konzumáciu mäsa v gastro biznise či na hostinách a sviatkoch.
A nie je to prípad len mäsa. Napríklad jedna americká firma pracuje na výrobe alternatívneho rastlinného žĺtku, ktorý môže byť použitý v majonéze, pečive a omáčkach . Geneticky modifikované (GM) potraviny čelia masívnemu odporu skeptickej verejnosti, ale niektorí vedci sa domnievajú, že GM môže byť jediný spôsob, ako zabezpečiť dostatočné množstvo potravín vo svete rastúcej populácie v najbližších desaťročiach . Vedci spočítali, že pri zachovaní súčasného tempa populačného rastu, každý aker (1 aker = 4 046,873 m²) ornej pôdy môže byť dvakrát tak produktívny v roku 2050, ako je tomu dnes.
Takže musíme produkovať oveľa menej mäsa, ale oveľa viac rastlín:).
Budeme si musieť asi zvyknúť v budúcnosti jesť viac cesnaku, sladké zemiaky a topinambury. V skutočnosti sú sladké zemiaky na vrchole zoznamu rastlín, ktoré produkujú najviac kalórií v čo najmenšom priestore, čím sa získa 70.000 kalórií na hektár a deň, takmer dvakrát toľko ako pšenicou . Takisto sa môžu pestovať spoločne zemiak, pór a paštrnák pre tých, ktorí chcú maximalizovať kalórie na hektár.
Brian Wansink, odborník na potravinársky trh, sa domnieva, že potraviny budúcnosti budú zdravé . Nemyslí si, že všetci vymeníme šišky a buchty za jablká, ale šišky budú oveľa lepšie ako doteraz. Nové technológie budú tak vyvinuté, aby sa tuk z potravy značne odbúral pričom chuť zostane rovnaká .
Odborníci prichádzajú so stále vynaliezavejšími spôsobmi pestovania ovocia a zeleniny v malých priestoroch a malé záhradníctvo je konečne na vzostupe. Spoločnosť začne používať každý centimeter voľnej pôdy na lacnejšie pestovanie potravín.
Časť problému s našimi stravovacími návykmi nie je len o samotnej potravine ale hlavne aj o obale. Jedlo sa zje a obal v miliónoch ton vyhodí. Jedným z riešení je jesť aj obal. Harvardský inžinier David Edwards už vyrába jedlé obaly ovocných štiav, kávy, zmrzliny a ďalších produktov. Obaly, vyrobené z prírodných potravinárskych driža pohromade ióny, je silný, jedlý aj chutí dobre .
V nasledujúcich desaťročiach naše stravovacie návyky sa môžu radikálne zmeniť, pre dobro nášho zdravia a budúcnosť planéty.
Zdroj: Mojmír Lieskovský/DOUBLE LOUD
https://mojmirlieskovsky.wordpress.com/2014/02/16/ako-bude-vyzerat-jedlo-v-roku-2050/
15.2.2014 (base on: BBC source, Food Trends Global)
CHCETE NAOZAJ SCHUDNÚŤ? TAK SCHUDNITE S NAMI!
STAČÍ UŽ LEN JEDEN KROK.
Vypňte tento kontaktný dotazník.
Budeme Vás diskrétne a nezáväzne kontaktovať, aby sme Vám poskytli všetky konkrétne informácie.
Je to háklivá téma. Svetová populácia rastie, ceny rastú a rozvojové krajiny s veľkým počtom obyvateľov jedia viac ako sa stihne vyrobiť. Nikto si nie je však istý, ako zmena klímy ovplyvní produkciu potravín v nasledujúcich rokoch.
